Hrnčiar so srdcom na dlani
Ivan Mada z dielne HEMKA sa dostal k hrnčiarine celkom náhodou. K novej profesii ho priviedli jeho dve dcérky.
Ten, kto si aspoň raz v živote sadol za hrnčiarsky kruh, rýchlo pochopí, že "vytočiť" čokoľvek z hliny bez vedomostí a najmä trpezlivého cvičenia jednoducho ľahké nie je. Na začiatku svojho hlineného príbehu sa Ivanovi Madovi z Dražoviec pri Nitre stalo to isté. No už prvý dotyk s poddajným materiálom ho opantal tak, že viac hlinu z rúk nepustil.
Pán hrnčiar
Štyridsaťštyriročný Ivan Mada si na svoje začiatky spomína s úsmevom. "Trvalo mi dva roky, kým som si povedal, že som konečne vytočil poriadny džbán," debatujeme pri hrnčeku kávy, ako inak - z jeho dielne - o jeho začiatkoch. Vyštudovaný mechanik automechanizačnej techniky sa nikdy predtým kreatívnej práci nevenoval. Za všetko môžu jeho deti Emka a Hanka a náhoda. Ako správni rodičia ich prihlásili do keramického krúžku, ale Hanke to vôbec nešlo. "Tak som kúpil domov detský hrnčiarsky kruh, nech spolu trénujeme. Žiaľ či chvalabohu, bola to len hračka, a preto som si povedal, že musím investovať do poriadneho kruhu, pretože na tom detskom sme mohli vytáčať akurát len modelovacie hmoty. Poviem vám, bolo to náročné i zábavné, no napokon ma to chytilo tak, že som si zriadil dielničku, a keď som sa vrátil z práce domov, okamžite som sadal ku kruhu a točil," smeje sa Ivan. A robí to dodnes.
Vlastné pece
Ivan sa teda začal popri práci učiť klasické hrnčiarstvo. "Keramikári na Slovensku sú zvláštna komunita, nie každý je ochotný vás niečo naučiť, preto som hľadal pomoc a informácie v Česku, kde je to úplne naopak. Takže moje začiatky boli vlastné pokusy a omyly. Je to drsné, no vďaka tomu som sa naučil hádam najviac." Ivan sa venuje klasickej hrnčiarine, jeho doménou a umeleckou pečaťou sú najmä repliky nádob zo šiesteho, siedmeho storočia. Okrem toho vyrába nádherné tenkostenné hrnčeky, džbány či misy. A keďže výrobky treba niekde vypáliť, tu začala jeho druhá cesta. Ivan sa pustil do stavby vlastnej pece, má ich už na konte niekoľko. Ivan Mada v dielni HEMKA vypaľuje svoje výrobky zásadne v ručne postavených peciach a borovicovým drevom. "Okrem bežnej úžitkovej keramiky totiž vyrábam repliky staroslovanských nádob technológiou čo najviac príbuznou tej v minulosti." Samotný výpal keramiky je dlhý proces, musí teda uvažovať ekonomicky, aby sa mu to aj oplatilo a tak postavil aj plynovú pec. Aj toto je podľa neho cesta, ktorá vedie k toľko vytúženej umeleckej slobode.